Strojárstvo na Slovensku? Bez pary, ale s novým potenciálom.

Priemyselná výroba vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza ďalší technologický skok, ktorý odborníci nazývajú Priemysel 4.0. Do desiatich rokov sa, údajne, výrobné závody zmenia na nepoznanie. Kým sa tohto stavu dočkáme musí sa náš priemysel vyrovnať ešte z mnohými chorobami.

Máme našliapnuté

Štatistici potvrdzujú vysoké tempo priemyselnej produkcie. Tržby slovenských výrobných podnikov v roku 2015 dosiahli úroveň 74,3 mld. eur. V porovnaní s rokom 2014 to predstavuje nárast o takmer 9 %. Vo februári tohto roku rástol slovenský priemysel dokonca najrýchlejšie v rámci Európskej únie. Medziročne posilnil o 7,4 %, kým priemerný rast Únie bol iba na úrovni 0,8 %. 

Vzhľadom na historickú previazanosť Slovenska so sektorom priemyselnej výroby stoja priemyselníci aj politici pred otázkou, ako udržať tento pozitívny trend. Odpoveďou môže byť pohľad na globálnu mapu.  

Nová priemyselná revolúcia?

V roku 2015 dosiahli podľa údajov expertného tímu KPMG globálne investície do automatizácie viac ako 200 mld amerických dolárov. Automatizácia a robotizácia zďaleka nie je jediným trendom, ktorý nachádzame v dnešných fabrikách.

Strategická línia Priemysel 4.0 vznikla v Nemecku ako reakcia na pokles priemyselnej výroby po úniku výrobných kapacít do lacnejších krajín. Priemysel 4.0 prináša víziu digitálneho výrobného podniku. Vizionári si fabriky o 5 až 10 rokov predstavujú takto: inteligentné zariadenia prevezmú všetky manuálne a obslužné činnosti a riadiace systémy budú samy organizovať chod výroby. Želania zákazníkov poputujú prostredníctvo internetu priamo na výrobnú linku, takže individuálne zákazky bude možné spracovať v cene veľkosériovej produkcie.  

Hrozí nám nástup Číny? 

Kým sa však na Slovensku dožijeme stavu, aký opisuje vízia Priemysel 4.0 musíme „odraziť“ nástup globálnej konkurencie. Dodávatelia z Ázie dnes dominujú vo viacerých sférach výroby. Príkladom je elektrotechnika. Odborníci a akademici sa rôznia v názore, do akej miery sa majú slovenské strojárske spoločnosti obávať tlaku lacnejších ázijských dodávateľov.

Úroveň kvality slovenskej výroby dosiahnu výrobcovia z východu o päť až desať rokov. Pre strojárske firmy z regiónu V4 sú potenciálnymi konkurentmi viac podniky zo Srbska, Bulharska a Rumunska, než čínske a indické. Za pozornosť stojí aj záujem Číny investovať do firiem v našom regióne. Ukážkou je aktivita čínskej ekonomickej diplomacie v Čechách. Viacero príkladov tiež ukazuje tzv. bumerangový efekt. Produkcia v Číne sa niektorým výrobcom neosvedčila a zákazníci sa vracajú k európskym dodávateľom.

Druhá časť odborníkov však poukazuje na skutočnosť, že India a  Čína sa stávajú výrobnou dielňou sveta. To bude znamenať, že na Slovensku aj v Európe prežijú iba vývojovo prototypové firmy alebo firmy s extrémne vysokou produktivitou práce. Špecialisti poukazujú na rastúci kvalitu konkurencie z rozvojových krajín.

Veľkým problém slovenskej priemyselnej výroby je nízka pridaná hodnota, v prípade automobilového priemyslu je to napríklad len 15 %. Komparatívna výhoda našej ekonomiky vo forme lacnej pracovnej sily sa bude naďalej v dôsledku robotizácie a rastu nákladov na pracovnú silu zmenšovať a jedinou výhodou našej krajiny ešte nejaký čas zostane len jej geografická poloha voči odberateľom v západnej Európe.

Adekvátna ochrana domácich značiek

Okrem inovácie je pre budúcnosť priemyselnej výroby na Slovensku dôležitá aj adekvátna ochrana. V sektore priemyselnej výroby dochádza často k plagiátorstvu. Skúsenosť s tým má nejedna slovenská značka, ktorá pôsobí v medzinárodnom obchode. Okrem formálnej ochrany (napr. prostredníctvom práva duševného vlastníctva) je však dôležité aj vymáhanie práv, ktoré z nich vyplývajú.

Pozitívny príkladom je nedávny známkový spor spoločnosti Kinex o porušovaní práv k ochrannej známke. Príbeh tohto tradičného výrobcu meradiel začína už v roku 1893, kedy strojník Jakub Morgan pracujúci na píle baróna Poppera v Bytči vyrobil priemerku na meranie stromov. Oficiálna výroba meradiel Kinex začala v roku 1954. Dnes je Kinex silnou globálnou značkou, ktorá sa popri tradičných výrobkoch sústreďuje najmä na digitálne meradlá a bezdrátový prenos dát. Podnik integruje aj vlastný vývoj uhlových meradiel a malých meradiel z titan-karbonových materiálov. v minulom roku Kinex vyhral známkový  spor v Českej republike voči spoločnosti Kmitex, ktorá neoprávnenou registráciou známky na svoje meno parazitovala na značke Kinex, jej mene a histórii.

Pre budúcnosť strojárstva a celej priemyselnej výroby tak bude rozhodujúce do akej miery sa podniky chopia kľúčových globálnych trendov: automatizácii, nových materiálov, digitalizácii aj efektívnej ochrany značky. 

(red)

Zdroj KPMG, Global Manufacturing Outlook